V piatok 21.2.2020, presne dva roky po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej sme opäť stáli na námestí Slobody v Brne a ticho, pokorne počúvali o onej udalosti s odstupom času.
Veľa sa odvtedy udialo a veci sa naozaj pohli dopredu. Iba vďaka vytrvalosti občanov, ktorí stáli na námestiach v tých najťažších časoch po celom Slovensku a dokonca aj v zahraničí, teraz môžeme byť svedkami síce pomalej, no určite zmeny.
Počas hymny, slovenskej a českej, ktoré počas uplynulých stretnutí ľudia tiež hrdo s performermi spievali, sa tento rok k spevu nikto nepridal. Bola to podivná atmosféra, možno práve kvôli tomu, že na Slovenku sa 29.2. uskutočnia voľby. A atmosféra v krajine je všelijaká. Všetci túžia po zmene…
Na konci spomienkového stretnutia, keď organizátori pustili pesničku „Predstavujem si krajinu“, ktorá vyšla práve na druhé výročie vraždy, a vyzvali prítomných, aby sa chytili za ruky s okolostojacim človekom, sa mnohým tisli slzy do očí. Všetci sme si zjavne aspoň na malý okamih predstavovali krajinu, kde ľudia nemusia zomierať zo svojvôle tých, čo v rukách držia moc, pretože majú peniaze. Aspoň na malý okamih sme zažili (aj keď v Brne) svoj ostrovček spravodlivého a slušného Slovenska.
