Tí, ktorí nás kúsok poznajú, vedia, že radšej, než prosté ležanie na pláži a celodenné all inclusive prepchávanie sa, máme aktívne dovolenky. Je to totiž finančne aj fyzicky prospešnejšia forma trávenia voľného času, počas ktorej máte menšiu šancu upadnúť do depresie (z prejedania sa a nedostatku pohybu, česť výnimkám).

Presne v tomto duchu sme minulé leto (2018) vyrazili v poradí už na náš druhý roadtrip po Európe. Tentoraz sme sa vybrali za spoznávaním Slovinska a malého kúsku Talianska. Na rozdiel od prechádzajúceho tripu po Španielsku a Portugalsku sme do plánu zahrnuli oveľa viac prírody a len zopár must-see cities, aby sme si viac oddýchli aj psychicky a strávili tak pár dní mimo rušného mestského prostredia.

1. Deň

Z Brna sme vyrážali ešte za tmy, aby sme sa vyhli rannej špičke a zároveň prvý deň toho stihli čo najviac. Prvou zastávkou bolo hlavné mesto – Ľubľana. To preto, aby sme nezažili prílišný kyslíkový šok po odchode z Brna.

Navštívili sme samozrejme miesta, ktoré v tomto meste nemožno vynechať, ako nábrežie Ljubljanice v centre mesta, miestny trh, na ktorom sme sa posilnili osviežujúcim ovocím priamo od miestnych farmárov a Ľubľanský hrad. Keďže pálilo ostré slnko a rozpálený betón nebol tiež bohvieako príjemný, nepomohol nám ani umelý dážď uprostred námestia. Radšej sme sa teda zašili v jednej z miestnych reštaurácií a pokračovali ďalej do útrob Slovinska.

Druhou zastávkou bol Predjamský hrad z 12. storočia vybudovaný v skale. Vo vnútri sme síce neboli kvôli kombinácii únavy zo slnka a cestovania a tak by sme si prehliadku asi nevedeli dokonale vychutnať. No vidieť do skaly nasúkaný hrad, ktorý aj naživo vyzerá ako pekný photoshop bol fakt zážitok.

Vzhľadom na pokročilejší čas sme sa vybrali na miesto, kde sme strávili prvú noc. Vďaka mojej dôkladnej príprave som ho objavil už vopred na internete. Podľa ne-o-ve-re-ných informácií patrí tento pozemok spolku nadšencov jaskýň a pokiaľ sa tu človek nespráva ako čuně, nikto s tým nemá problém.

Chvíľku nám trvalo, kým sme si zvykli na pravidelný režim vstávania okolo 6:00 (áno, aj na dovolenke!), no tie rána stáli za to. Pobalili sme stany za východu slnka, uvarili rannú kávu a čaj, pripravili raňajky a vydali sa do prvej destinácie daného dňa. Neraz sme k tomuto rituálu pridali aj ranné plávanie v mori alebo jazere. Na väčšinu miest sme dorazili ešte pred prvou vlnou turistov a tak sme sa mohli nerušene kochať krásami slovinskej prírody.

2. Deň

Konečne sme sa dostali k moru (pre zaujímavosť, Slovinsko má len 42 km dlhé pobrežie). Prechádzali sme sa úzkymi uličkami Piranu a rozhliadali na široké okolie zo zvonice na kopci pri kostole sv. Jurija. Rozhodli sme sa osviežiť v mori na mestskej pláži ukrytej za pieskovcovou stenou, no celú radosť nám na nejaký čas pokazil dážď, ktorý prišiel celkom nečakane. Schovali sme sa teda na kávičku do jednej z miestnych kaviarní, ponabíjali telefóny, foťáky, na insta nahodili storíčka a po chvíli, keď opäť vyšlo slnko sme zamierili užiť si ešte zvyšky Piranu a hlavne pozrieť neďalekú pláž Strunjan s pieskovcovým zálivom, ktorá je súšasťou prírodnej rezervácie. V oblasti sa rozprestierajú olivové háje a tiež osamelé dedinské domčeky. Oblasť nedotknutá urbanizáciou.

Druhú noc sme strávili v kempe. Vyhliadli sme si tiché miestečko medzi dvomi olivovníkmi a začali si chystať večeru. Úplná idylka – k teplej večeri sme si otvorili pivko a pri západe slnka a za zvuku prehlušujúceho cvrlikania sme len tak kecali a updatovali plány na nasledujúce dni. V tom ako pri príchode búrky nastal veľký hurhaj. Poznáte to zo starých westernov. Privalí sa kúdol prachu, z ktorého sa vynorí bandita. V našom prípade sa spoza tohto kúdolu vynoril jeden karaván a za ním nasledovali dve ďalšie autá.

Jeden po druhom z nich začali vystupovať ľudia a pokrikovať po sebe. Jeden šofér dokonca zabudol pri vystupovaní zabrzdiť auto a to sa rozbehlo a narazilo do karavánu pred ním. Viete si predstaviť naše nadšenie. Z pokojnej atmosféry sa zrazu stala celkom nepohodlná situácia. Chvíľu sme aj premýšľali, že sa presunieme na iné miesto, ale boli sme dosť vyčerpaní, aby sme všetko opäť pobalili a znovu stany rozkladali na inom mieste v kempe. Našťastie dodržali naši noví „susedia“ nočný kľud a po 22:00 akoby uťalo. Ponaučenie: Buďte v kempoch ohľaduplní voči iným kemperom!

3. deň

Zavčas rána, hneď po rannej hygiene, sme sa vybrali na priľahlú pláž, ktorá zívala prázdnotou. Plávaním v ešte studenom mori sme sa dokonale prebudili do nového dňa a vyrazili na cestu.

Po malých prímorských mestečkách Piran a Izola sme si dali pauzu od Slovinska a zamierili s krátkou zastávkou v Terste smerom do Benátok. V tú noc bolo zatmenie mesiaca. Zamierili sme teda na neznámu pláž niekde na severe Talianska, sadli na deku, nastavili foťáky a čakali, kedy to príde.

Celé čakanie nám znepríjemňovali komáre. Bránili sme sa statočne, no armádu komárov skrátka neporazíš. Proti talianskym komárom ti nepomôžu ani repelenty, ušetrené peniaze miň radšej na lieky proti štípancom. Niekoľko metrov od nás miestne ženy rituálne bubnovali a tancovali s fakľami v ruke v altánku chránenom sieťkami proti hmyzu. Až na to, že som sa trochu obával, či ma každú chvíľu neprídu obetovať, sme im v podstate závideli. Môžem vás teda ubezpečiť, že nasledujúca fotka hoci vyzerá romanticky, úplne nevystihuje dostatočne atmosféru, ktorá tam vládla.

V skutočnosti to vyzeralo asi nejako takto…

4. deň

Keď človek vystúpi v historickej časti Benátok z klimatizovaného autobusu naplneného miestnymi cestujúcimi do práce, prvú facku dostane hneď od slnkom vyhriateho ovzdušia. Hneď vzápätí ho stiahne dav turistov a na tejto vlne sa nesie až pokým nestihne uskočiť do nejakej z menej rušných uličiek. Po tomto kanálovom mestečku sme sa motali približne 5 hodín a hoci sme nevideli úplne všetko, je fajn len tak sa stratiť v jeho uličkách a prípadne pokecať s miestnymi. Benátky sú krásne, no zároveň aj vyčerpávajúce a klaustrofobikom ich radšej neodporúčame.

Cestou späť do Slovinska sme trochu „skomerčnili“ a zastavili sa okúpať v populárnom letovisku Bibione (I know, I know, aj vy ste tam ako malé deti jazdili s vašimi autobusovými turnusmi). More bolo neobvykle horúce a blahodárne nám tak poslúžilo na zrelaxovanie po náročnom a dlhom dni. Večer sme sa pre zmenu zmenili na squaterov a zakempovali pri jednom z opustených domov, neďaleko hlavnej cesty. Opäť raz divočina s komármi.

5. deň

Nasledovala naturálnejšia časť celého tripu. Triglavský národný park v sebe ukrýva množstvo vodopádov, riek, jazier a iných prírodných úkazov. Najs. Ako prvý sme navštívili vodopád Slap Kozjak neďaleko rieky Soča. Po zhruba trištvrte hodinovej prechádzke pozdĺž rieky Soča a potoku, ktorý sa do nej vlieva sme sa dostali na miesto obklopené skalami. Uprostred nich sa nachádza malé jazierko, do ktorého z výšky padá voda z vodopádu Kozjak. Celý čas som mal pocit, že sme niekde v jaskyni. Po 4 dňoch blúdení ulicami miest nás táto scenéria pookriala na srdiečku. Ešte niekoľko minút sme len ticho hľadeli na vodopád a krásne tyrkysové farby jazierka.

6. deň

Ráno sme sa vybrali pozrieť údolie rieky Soča (Soča Valley) a známu Medvediu hlavu. Hoci sme na miesto prišli celkom zavčasu, predstihla nás väčšia skupinka turistov (dôchodcov, pre informáciu po slovinsky upokojencov). Našťastie pani za okienkom pri vstupe do národného parku nám poradila, aby sme šli opačnou trasou a tak sme sa s touto skupinkou stretli len raz. Po zvyšok túry sme tak boli na chodníku takmer nerušení. Celý chodníček sa tiahol popri potoku, ktorý sa vinul v hlbokých zárezoch medzi vysokými skalami. Potokom prúdila priezračná voda, cez ktorú bolo vidno až na samé dno. To bolo miestami hlboké aj niekoľko metrov.

V tento deň sme navštívili aj najväčšie jazero v Slovinsku – Bohinj. Konečne sme sa znovu vykúpali a zaplávali si. Na poslednú možnú chvíľu sme si požičali loďku a vzdialili sa aj od brehu, aby sme tak mali krajší výhľad na okolité kopce.

V túto noc sme mali opäť dobrý nos na zaujímavé miesto k nočnému odpočinku. Z hlavnej cesty sme zahliadli drevenú chatku, ktorá nebola obývaná a tak sme sa mohli utáboriť v jej blízkosti a tá nám zároveň poskytla aj stôl na pohodlie pri večeri. Romantika v horách pri sviečkach, skrátka luxus, aký si môžu dovoliť len tí, ktorí naberú odvahu kempovať na divoko.

7. deň

Vstali sme tesne pred svitaním a zamierili si to smerom do rokliny Vintagar gorge, ktorá sa nachádza len pár kilometrov od známeho jazera Bled. Na miesto sme prišli ešte pred otvorením jej brán, tak sme tento čas využili a odskočili si vysušiť stany a spacáky na kopček nad jazerom Bled.

Do rokliny Vintagar sme teda prišli presne na minútu otvorenia (8:00) a užili sme si ju úplne bez turistov, z čoho prosperovali koniec koncov aj naše fotky. Keď sme sa vracali späť, už sme sa museli vyhýbať na úzkych chodníkoch turistom a pred búdkou, kde predávali lístky už čakal niekoľkometrový rad. Skrátka hack it till you make it.

Horšie to ale bolo v okolí jazera Bled. Človek, ktorý tam predtým nikdy nebol, by len sotva čakal v dedine kolóny. Našťastie sa nám podarilo nájsť jedno z posledných miest na parkovanie pri vlakovej stanici na kopci a vybrali sme sa obzrieť si Bled zvrchu. Turistické chodníky sú dobre značené a navigáciu sme využili len na nájdenie jeho začiatku (ups).

8. deň

Zobudili sme sa pod skalnatými horami neďaleko Planšarského jazera, ktoré boli na vrcholkoch ožiarené rannými slnečnými lúčmi. V tento deň sme mali v pláne len jeden bod. Nemuseli sme sa teda nikam ponáhľať a mali sme dostatok času užiť si ranné ticho pri jazere, ktoré symbolizovalo aj rozlúčku so Slovinskom a koniec nášho tripu.

Po nekonečných serpentínach medzi Slovinskom a Rakúskom sme dorazili do Logarskej doliny (Logar Valley). Vzhľadom na to, že dolinou sa tiahne cesta, ktorá je dlhá niekoľko kilometrov (asi 12km), je vhodné si so sebou zbaliť auto, skúter, bicykel, alebo aj longboard pre rýchlejšie presuny medzi turistickými spotmi. Dolina ponúka niekoľko rôznych typov a náročností výletov. My sme si vybrali napríklad vodopád Rinka, ktorý je so svojou výškou 105m druhým najvyšším vodopádom Slovinska.

Týmto zážitkom skončil náš roadtrip po Slovinsku a Taliansku a nasledovala zdĺhavá cesta späť do Brna, kam sa nám po toľkých krásach nechcelo veľmi vracať. Hoci sme si úplne neoddýchli fyzicky, no psychicky určite a už teraz premýšľame, ktorú krajinu navštívime najbližšie. Nejaké plány už predsalen máme, no o tom až neskôr.

Ak vás niektorá destinácia zaujala a chceli by ste o nej vedieť viac, neváhajte nás kontaktovať. Ak naopak viete o mieste, ktoré sme obišli a ktoré by sme určite mali ešte niekedy vidieť, podeľte sa o ne s nami v komentároch pod článkom.